Výnimočný darček pre oko aj pre dušu
6. júl 2014, kormidlo.sk
Príležitostí obdarovať rodinných príslušníkov, priateľov či známych je veľa: okrúhle narodeniny, svadba, pracovné výročie alebo kňažská vysviacka. Niekedy sa z milej aktivity darovania stáva nutné zlo – navštívime obchod, ktorý máme cestou a kúpime sériovo vyrábaný okrasný predmet, ktorý by niektorí nazvali gýčom. No aj v našich končinách si pomaličky nachádzame cestu k originálnemu umeniu, ktoré poteší darcu i obdarovaného.
Jedným z autorov, ktorí sa venujú originálnej tvorbe je Ľubo Michalko. Michalko je absolventom VŠVU v Bratislave a absolventom priemyselného dizajnu na Fakulte architektúry na Technickej univerzite. V jeho tvorbe dominuje spájanie dvoch živých materiálov: keramiky a orechového dreva. Kombináciou keramiky a orechového dreva vznikajú originálne mozaiky, ktoré sú plné symbolov, farebnosti a geometrických tvarov.
Ľubo Michalko oslovuje ľudí originalitou, modernosťou a duchovným rozmerom. Výsledok jeho práce skrášli nejeden príbytok a posunie náš zmysel pre vnímanie krásnych a hodnotných vecí.
http://kormidlo.sk/vynimocny-darcek-pre-oko-aj-pre-dusu/
Misijná obroda Cirkvi
11.03.2014 / TV LUX
V relácii U Pavla pokračujeme v rozprávaní o exhortácii pápeža Františka Evangelii Gaudium, konkrétne o prvej kapitole – Misionárska transformácia Cirkvi. Moderuje Martin Kramara. Hostia: František Kapusňák, Mirka Siteková, Ľubo Michalko, Pavol Strežo.
http://www.tvlux.sk/archiv/play/6170/misijna-obroda-cirkvi
[jwplayer mediaid=“2322″]
RTVS – Viera v živote / 23.3. 2014
PRIESTOR A KRÁSA.
21. 5. 2013 / TV LUX
Dvaja muži a jedna žena – umelci s potrebou zaplniť priestor krásou. Každý iným spôsobom a prostredníctvom iných materiálov. Hosťami Paliho Danka sú Ľubomír Michalko, Vincent Bandúr a Helena Škovierová.
http://www.tvlux.sk/archiv/play/5226/doma-je-doma-493
Bratislavský výtvarník Ľubo Michalko predstavuje svoje mozaiky v Dome Quo vadis
5. Jún 2013 / TASR, http://www.hlavnespravy.sk/bratislavsky-vytvarnik-lubo-michalko-predstavuje-svoje-mozaiky-v-dome-quo-vadis/106486/
Bratislava 5. júna (TASR) – Mladý bratislavský výtvarník Ľubo Michalko predstavuje svoje mozaiky na prvej samostatnej výstave. Inštalovali ju v týchto dňoch v Dome Quo vadis v Bratislave.
Ľubo Michalko patrí do generácie mladých výtvarníkov, je absolventom Vysokej školy výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave (v rokoch 2001 – 2006) a tiež absolventom Dizajnu na Fakulte architektúry STU. V súčasnosti pôsobí ako pedagóg na Súkromnej strednej umeleckej škole dizajnu v Bratislave, venuje sa priemyselnému dizajnu. Ľubo Michalko, ktorý je vnukom gréckokatolíckeho kňaza Jána Murína, je tiež autorom dizajnu webovej stránky Bratislavskej gréckokatolíckej eparchie, informoval hovorca eparchie Stanislav Gábor.
Michalkove mozaiky nie sú vytvorené pre sakrálny priestor a nie sú ani keramickými obrazmi, aké sú známe z viacerých prezentácií. Michalko predstavuje filigrantské artefakty vytvorené s veľkou precíznosťou. Inovatívnosť jeho tvorby spočíva v syntéze dvoch živých materiálov – keramiky a orechového dreva. Jeho keramické mozaiky sú plné symbolov, farebnosti, geometrických tvarov. Výstava Ľuba Michalka je spojená s predajom niektorých artefaktov.
Na vernisáži sa zúčastnili milovníci výtvarného umenia i osobnosti kultúrneho a duchovného života. Boli medzi nimi ordinár Ozbrojených síl (OS) a Ozbrojených zborov (OZ) SR Mons. František Rábek, ktorý je predsedom Rady Konferencie biskupov Slovenska (KBS) pre vedu, vzdelanie a kultúru, generálny vikár Bratislavskej gréckokatolíckej eparchie Vladimír Skyba, gréckokatolícki kňazi. Medzi hosťami bol aj známy gréckokatolícky umelec akademický maliar Mikuláš Klimčák.
Výstavu mozaík Ľuba Michalka v Dome Quo vadis si záujemcovia môžu pozrieť do 27. júna, uviedol Gábor.
Ľubo Michalko predstavil svoje mozaiky na výstave v Dome Quo Vadis
P:3, 05. 06. 2013 17:02, DOM, TKKBS, http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130605033
Bratislava. V pondelok 3. júna 2013 sa v bratislavskom Dome Quo Vadis uskutočnila vernisáž prvej samostatnej výstavy mladého bratislavského výtvarníka Ľuba Michalka. Na podujatí sa zúčastnilo veľa milovníkov výtvarného umenia a osobností kultúrneho i duchovného života. Boli medzi nimi aj ordinár OS a OZ SR Mons. František Rábek, ktorý je predsedom Rady pre vedu, vzdelanie a kultúru pri KBS, generálny vikár Bratislavskej eparchie o. Vladimír Skyba, gréckokatolícky farár o. Rastislav Čižik. Nechýbal ani akademický maliar Mikuláš Klimčák a ďalších ľudí.
Ľubo Michalko patrí do generácie mladých výtvarníkov. Je absolventom VŠVU v Bratislave a absolventom priemyselného dizajnu na Fakulte architektúry na Technickej univerzite. V súčasnosti pôsobí ako pedagóg na Súkromnej strednej umeleckej škole dizajnu v Bratislave. Umelecká mozaika patrí k veľmi špecifickej výtvarnej forme. Michalkove mozaiky nie sú určené pre sakrálny priestor, ktorý bol v minulosti ich doménou. Inovatívnosť jeho diel spočíva v syntéze dvoch živých materiálov: keramiky a orechového dreva, ktoré autor využíva majstrovsky, takže vyniká estetická stránka oboch materiálov, vyvolávajúc pritom pocity krásna a kontemplácie. Pôvab svojich diel autor dosiahol originálnym spojením týchto klasických živých materiálov.
Michalkove keramické mozaiky sa inšpirujú ikonografiou, sú plné symbolov, farebnosti, a geometrických tvarov, ktoré žiaria takzvaným „ vlastným svetlom“. Jeho štylizácia je moderná a dáva možnosti vyniknúť materiálu, farbe i symbolom. Výstava je spojená s predajom niektorých artefaktov, ktoré sa môžu stať nielen pôsobivou umeleckou dekoráciou v súkromných príbytkoch, ale aj náboženským predmetom pobádajúcim k modlitbe a pozdvihnutiu mysle k Bohu. Výstava mozaík potrvá do 27. júna.
Pravé orechové
Ingrid Abrahámfyová, Femme, http://www.femme.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=4307:prave-orechove&catid=79:design&Itemid=454
Ľubomír Michalko má zdravý až praktický pohľad na svoju profesiu. Kiež by sa mu podarilo uplatniť malosériovú výrobu jeho čarovných kalíškových súprav,aby sme si mohli kúpiť na stôl niečo veselé…
femme: Keramikári sa niekedy sťažujú, že je keramika zradný materiál. Akotomu má laik rozumieť?Ľubomír Michalko: Ľudia stretávajúci sa s keramikou v bežnej, úžitkovej podobe zväčša netušia, ako sa materiál správa pri vypaľovaní. Tak napríklad, vytvoríte si krásny a do posledného detailu vypracovaný odliatok, takže ste presvedčení, že ste nič nezanedbali a z pece vyberiete vec s pokriveným tvarom, stečenou glazúrou, alebo iným „milým“ prekvapením. Chce to riadne seba zapretie, pustiť sa do toho znovu. Keramika je „živý“ materiál a v spojení s ohňom sa dá len veľmi ťažko skrotiť. V porcelánkach sa o podobné nepríjemnosti stará skupina odborníkov a pred spustením masovej produkcie sa drobné kazy vychytávajú.
femme: Keramika je však u nás obľúbená…
Ľubomír Michalko: Ak vychádzame z tradície, tak je to dané predovšetkým dostupnosťou základných surovín. Na rozdiel od Čiech, kde oddávna pôsobia porcelánky, keďže sa tam nachádzajú ložiská kaolínu, u nás sa vždy robila keramika, najmä jej ťažšie, masívnejšie druhy, akým sú kamenina a majolika. Tvorba autorského porcelánu je preto na Slovensku ojedinelá.
femme: Porcelán alebo keramika, alebo?
Ľubomír Michalko: Na našom trhu je najväčší záujem o porcelánový riad. V skutočnej praxi si však človek uvedomí, že výrobou porcelánového riadu nemôže konkurovať veľkosériovej produkcii. Mojou srdcovou záležitosťou je keramika v jej monumentálnej podobe. Páči sa mi spolupráca s architektmi, ktorí do svojich projektov začleňujú aj takéto prvky, ale koľko je u nás takýchto objednávok? Preto je nevyhnutné orientovať sa aj iným smerom. Počas svojich štúdií som sa mohol venovať tomu, čo ma baví, a tak vznikli fontány či iné exteriérové objekty. Po absolvovaní som si hľadal polohu, v ktorej by som neupadol do poplatnosti, ale dostatočný záujem by bol zárukou primeraného príjmu. Dnes sa tomu hovorí nájsť dieru na trhu. Navrhol a vyrobil som zopár kusov interiérových mozaík, ktoré som kombinoval s ušľachtilým drevom, prípadne pozlátením a záujem, ktorý vyvolali ma podnietil k ďalšiemu rozvinutiu tejto myšlienky. Všimol som si, že sakrálna architektúra už má svoju modernú, v niektorých prípadoch aj veľmi kvalitnú podobu, ale menšie sakrálne predmety uviazli niekde v polovici 19. storočia a ostávajú v patetickej, často gýčovej forme. Tak som hľadal polohu, v ktorej by sa kvalita výtvarného prejavu skĺbila s naším storočím a zároveň by oslovila potenciálnych záujemcov.
femme: Patríte medzi tých zopár šťastlivcov, ktorých uživí umelecká tvorba?
Ľubomír Michalko: Chcel by som, ale nie je tomu tak. Aj keď som si rozšíril vzdelanie dvojročným štúdiom v Ústave dizajnu na Fa STU, čo mi nepochybne dodalo určité, najmä technické zručnosti, len z výtvarnej tvorby by som rodinu neuživil. Ako mnohí z nás, aj ja som sa stal učiteľom, a tak na čiastočný úväzok učím na strednej škole výtvarného zamerania triedu dizajnérov.
femme: Máte teda zverencov v „nebezpečnom“ veku….
Ľubomír Michalko: Keďže som aj ja absolventom umeleckej strednej školy, mám možnosť porovnávať a pravdupovediac, niektoré skutočnosti si neviem celkom dobre vysvetliť, ani ich v pozitívnom smere ovplyvniť. Rozdiel vidím hlavne v tom, že pokiaľ my sme boli akýsi snaživejší, viacej času sme venovali samostatnej práci, teraz mám na mysli predovšetkým kresliarsku prípravu, súčasní stredoškoláci akoby boli demotivovaní alebo málo ambiciózni. Mnohokrát ide o talentované deti, ale akoby si neuvedomovali, že treba na sebe pracovať aj mimo školských lavíc. Myslím si totiž, že stredná škola umeleckého zamerania má v súčasnosti za úlohu pripraviť, teda aspoň tých študentov, ktorí na to majú predpoklady, na vysokoškolské štúdium. Ponímam ju ako akési umelecké gymnázium. Dnes, keď je situácia na trhu práce zložitá, je málo pravdepodobné, že sa takýto stredoškolák u nás zamestná vo svojom odbore. Aj vysokoškolskí absolventi majú problémy, ale stredoškolák prakticky nemá šancu uplatniť sa v umeleckej, respektíve dizajnérskej profesii. V súčasnosti je viacero možností vysokoškolského štúdia vo výtvarných odboroch, ako tomu bolo v minulosti, ale pokiaľ študent neovláda výtvarnícky základ, akým je napríklad figurálna kresba, nikto sa nebude zaujímať o jeho návrhy, nech by boli akokoľvek zaujímavé.