Návrh interiéru kaplnky v priestoroch sídla Pápežských misijných diel je odpoveďou na zadanie, ktoré má okrem liturgického účelu slúžiť aj na spoločenské podujatia a preto je presbytérium oddelené od lode posuvnou sklenenou stenou. Keď je stena zatvorená, vytvára prirodzenú bariéru a dovoľuje viesť neformálnu diskusiu, ale zároveň je cez priesvit stále čitateľný kríž a bohostánok uprostred. V stave odsunutej steny je oddelenie presbytéria a lode symbolicky znázornené svetlom – v presbytériu je stropné podsvietenie a v lodi sa nachádzajú priame okrúle svietidlá.

Dizajn zariadenia je podriadený okrem liturgických predpisov dvom aspektom. Prvým je pomenovanie Kaplnka Svetla a druhým je samotný zadávateľ a jeho misionárska charizma. V Kaplnke Svetla musí hrať svetlo osobitnú úlohu a preto je potrebné minimalizovať výrazové prostriedky zariadenia. Preto je mobiliár navrhnutý minimálnou architrávovou konštrukciou z masívneho exotického dreva, ktoré symbolizuje misie. Ďalším dôvodom pre voľbu jednoduchosti interiéru je plánovaná kombinácia zariadenia s artefaktmi z misií, ktoré by mohli byť vyňaté zo zbierky Pápežských misijných diel a slúžili by liturgickému účelu napr. oltárny kríž, socha Panny Márie, svietniky a.i. Kríž na čelnej stene je podsvietený a v jeho priesečníku sa nachádza bohostánok – eucharistia ako spojenie vertikálneho a horizontálneho – spojenie neba so zemou. Na ľavej strane je umiestnená skrinka, ktorá slúži ako abakus a zároveň aj na odkladanie liturgických kníh a liturgických predmetov.