Každé ráno mám svoj čas s Bohom

Pôvodný rozhovor pre Katolícke noviny.
https://www.katolickenoviny.sk/rozhovor/category/rozhovor/article/kazde-rano-mam-svoj-cas-s-bohom.xhtml

Vzkriesený – tak sa volá dielo na titulnej strane tohtoročného veľkonočného dvojčísla, ktoré práve držíte v rukách. Jeho autorom je výtvarník Lubo Michalko (38), ktorý sa už niekoľko rokov venuje originálnym keramickým obrazom, dokonca si vytvoril vlastnú technológiu a postupy. Katolícke noviny sa s Lubom Michalkom porozprávali o jeho tvorbe, ale aj každodennom osobnom a rodinnom prežívaní viery.

Zuzana Artimová 09.04.2021

Každé ráno mám svoj čas s Bohom

Otcovo objatie, 2018, keramický reliéf. Snímka: archív Luba Michalka

Vaše zobrazenie Sedembolestnej Panny Márie je v súčasnosti na Slovensku po šaštínskej Piete azda divácky najznámejšie, keďže sa objavuje počas televíznych svätých omší, aj pri modlitbe za odvrátenie pandémie. Aký je váš osobný vzťah k Sedembolestnej Panne Márii?

Vo svojom duchovnom živote som si postupne vybudoval vzťah s Ježišom, s milosrdným Otcom aj oživujúcim Duchom, ale priznám sa, že napriek dennej modlitbe ruženca si svoj vzťah k Panne Márii ešte stále len hľadám.

Mnoho veriacich sa modlí modlitbu, v ktorej sú aj slová: „Rozpamätaj sa, svätá Panna Mária, že nikdy nebolo počuť, že by bol niekto opustený, kto sa utiekal pod tvoju ochranu a teba o pomoc alebo o príhovor žiadal.“ Máte aj vy skúsenosť, že Panna Mária vás vo vašej prosbe či pri prekonávaní problému neopustila?

Na svojej ceste viery som sa ešte tak skutočne úprimne neutiekal o pomoc u Panny Márie. Napriek mojej úcte k nej ako k Bohorodičke sa vo svojich modlitbách a dôvere obraciam na Otca, Syna a Ducha. Ale viem, že som na ceste, a tak raz ma môže Boh viesť k hlbšiemu vzťahu aj s Ježišovou Matkou.

Aké miesto má Panna Mária vo vašej tvorbe? Je náročné zobrazovať „v novom šate“ mariánsky motív?

Pannu Máriu sa vo svojej tvorbe snažím vždy zobrazovať ako ženu, ktorá najlepšie vedela, kým v skutočnosti je jej Syn, ku ktorému nás chce priviesť. Preto zobrazujem Pannu Máriu, ktorá vždy smeruje k Ježišovi, ktorá nám ukazuje na neho.

Z tohto dôvodu rád preferujem zobrazenie Márie spolu s Ježišom. To môže byť rovnako Pieta, ako aj Matka s Dieťaťom.

Premodlíte najprv prácu, do ktorej sa chcete pustiť?

Každé ráno mám svoj čas s Bohom a Božím slovom. Táto rutina sa mi už takpovediac dostala pod kožu, a tak sa naozaj nepúšťam do práce, kým nenačerpám ten pravý pokoj.

Na obálke veľkonočného dvojčísla tohtoročných Katolíckych novín je vaše zobrazenie Vzkrieseného. Bez uloženia do hrobu by sme nemohli byť ani vzkriesení a naša viera by nemala zmysel. Z toho vyplýva, že treba v sebe pochovať všetky svoje hriechy, svoje súkromné zlo – teda odumrieť sebe. Ako sa darí „vstávať z mŕtvych“ vám, keď cítite, že ste sa svojím počínaním vzdialili od Pána Ježiša?

Ako každý človek aj ja prežívam denne svoje menšie či väčšie pády. Pri tých väčších zlyhaniach mi veľmi pomáha vyjsť s tou tmou na svetlo. Vyznať svoje zlyhania Bohu, ale aj ľuďom v mojom okolí, najmä manželke. Takto tma stráca moc a ja môžem začať odznova.Kríž, 2016, keramická mozaika. Snímka: archív Luba Michalka

Každý z nás – či si to chce priznať, alebo nie – si počas života prejde nejednou krížovou cestou. V čom vás bližšie k Bohu posunuli vaše „krížové cesty“?

Prvých päť rokov nášho manželstva sme s manželkou na seba veľa narážali a prežívali sme nejednotu medzi sebou. Toto vyplývalo aj zo stavu nášho duchovného života. Mojou prioritou neboli vzťahy, ale práca a chcel som mať život pevne vo svojich rukách.

Tento život plný strachu o budúcnosť, hnev na najbližších a nespokojnosť, spolu s hriechom, toto všetko ma stiahlo ku dnu. Vtedy som ako márnotratný syn vstúpil do seba a chcel som sa vrátiť k Otcovi, do jeho pokoja.

Tento krásny návrat som zažil na seminári Otcovo srdce. Bolo to ako znovu nájsť perlu Božieho kráľovstva. Boh ma odvtedy učí mu dôverovať, učí ma, aké dôležité je žiť v zmierení, učí ma žiť a milovať s otvoreným srdcom.

Kedy ste vy sám odhalili pravú podstatu veľkonočného tajomstva, že Boh nás svojou smrťou a zmŕtvychvstaním vykúpil?

Moja prvá skúsenosť prvého dotyku Ducha Svätého sa spája aj s dokonalou ľútosťou za moje hriechy. Vtedy som skutočne prežil, že Boh zomrel za moje hriechy, a dojalo ma to až k slzám. Toto sa odohralo ešte počas strednej školy a vo mne sa zapálila láska k Bohu.

Spomínate si na okamih, keď ste v sebe objavili zárodky budúceho umelca?

Je ťažké povedať, kedy sa „rodí“ umelec. Viem len opísať vášeň, ktorú zakúšam pri tvorbe. Sú momenty, keď mám veľkú radosť z toho, čo robím. Asi pri tejto vášni sa to začalo, niekedy na vysokej škole.

Čo vás viedlo k tomu, že ste sa rozhodli pre „kresťanské“ umenie? Bolo to – s odstupom času – dobré rozhodnutie v tomto svetskom svete? Neľutujete to?

Ja som sa nerozhodol robiť kresťanské umenie, ale chcem byť autentický, preto sa nebojím ani sakrálnych motívov, ak vychádzajú zvnútra. Svojou prácou sa snažím vyjadrovať svoje prežívanie, teda dávať von to, čo je v mojom vnútri.

Tiež sa snažím viesť ľudí k uctievaniu Boha cez krásu, aj cez symboly. Tieto aspekty tvorby sa snažím mixovať v rôznych pomeroch a podľa potrieb.Vzkriesenie, 2016, keramická mozaika. Snímka: archív Luba Michalka

Ovplyvnila pandémia vaše umenie? Mali ste čas venovať sa viac rodine aj tvorbe? Ako ste využili a využívate tento koronakrízový čas?

V tomto čase pandémie som mal v pláne už dve výstavy, ale ani jedna sa nemohla uskutočniť, a tak to prekladáme a hľadáme nové termíny. No a takisto aj interiéry kaplniek, ktoré som navrhol, sa pre túto krízu zatiaľ nerealizujú.

Do ateliéru a mojej domácej galérie tiež nechodia ľudia. To sú všetko negatívne zásahy, ale na druhej strane, keďže nikam nechodíme, mám aj ja viacej času na deti, aj na tvorbu.

Minulý rok sme boli každý víkend v prírode s deťmi na výletoch či pod stanom. A tento čas nás nakoniec viac zblížil.

Ako vysvetľujete svojim deťom pravdy viery?

Osvedčený spôsob ohlasovania evanjelia deťom je skrze príklad. Snažíme sa s manželkou o Božie kráľovstvo medzi nami. Aby hnev, hádky, neodpustenie nemali miesto medzi nami, aby sme si slúžili navzájom.

Deti vidia aj to, že sa modlíme a čítame Písmo. Okrem toho máme každý večer spoločnú modlitbu a čítame stať z denného čítania.

Na základe toho im potom rozprávame s manželkou nejakú vhodnú katechézu – niečo, čo vedia aplikovať vo svojom živote. Toto nesie krásne ovocie.Svätá rodina, 2020, keramický reliéf. Snímka: archív Luba Michalka

Keďže vaša umelecká práca je pre deti určite veľmi príťažlivá – pomáhajú vám v ateliéri? Majú tvorivé ručičky?

Priznám sa, že po dni strávenom v ateliéri už nemám chuť ísť kreatívne pracovať s deťmi. Ale keď im dám na výber, čo by chceli robiť, vždy si vyberú modelovanie. Do kreslenia ich tiež netreba tlačiť. Asi to majú v génoch, či chcem, alebo nie.

Preferujete vo výtvarnom vyjadrovaní abstrakciu? Ako ste sa naučili „zopár“ kamienkami vystihnúť všetko, vystihnúť Ježiša, Pannu Máriu?

Mám rád abstrakciu, lebo dáva priestor pre diváka, aby si obraz interpretoval a dotvoril vo svojej fantázii sám. V keramickej mozaike, ktorej sa venujem, je abstrahovanie tvarov nevyhnutné, pretože počet dielikov je obmedzený veľkosťou a náročnosťou.

A tak som hľadal zjednodušené formy zobrazenia. Je za tým veľa kresieb a prekresľovania podkladov.

Aj vaša manželka je výtvarníčka. Čo obdivujete na jej tvorbe? V čom vás vaša žena svojou tvorbou inšpiruje?

Moja manželka je pôvodne právnička, ktorá sa zaľúbila nielen do mňa, ale aj do porcelánu. Počas materskej dovolenky skúsila urobiť prvé porcelánové šperky a nadchlo ju to. Postupne si vybudovala vlastnú značku a obchod.

Teraz máme ale všetky deti doma, takže namiesto práce v ateliéri sa s nimi učí. Terezka je pre mňa inšpiráciou najmä vo vytrvalosti a pracovitosti. A ešte má pri všetkých tých povinnostiach počas dňa stále láskavé srdce.